UMENIE Z NÁS ROBÍ ĽUDÍ

Share on FacebookTweet about this on Twitter

Každý si umenie asi definuje viac-menej podľa seba. Pre mňa je umenie je niečo, čo potrebujem k životu takmer ako vzduch. Umenie z nás robí ľudí.

Je ako zrkadlo, v ktorom sa vidíme. Podnecuje, rozvíja a kultivuje našu vnímavosť, citlivosť, intuíciu a empatiu. Robí nás hĺbavejšími a schopnejšími vnímať okolie zmyslami. Oslovuje nielen intelekt človeka,  ale zvyšuje jeho EQ. Dáva zmysel života aj tam, kde ho je (aspoň na prvý pohľad) nedostatok: pozri napr. Divadlo z pasáže!

Aký je vplyv umenia na spoločnosť a spoločnosti na umenie? Ak je človek (a rodina) základom spoločnosti, potom umenie zvyšuje kvalitu života jednotlivca, rodiny i celej spoločnosti. Umenie navyše umožňuje/uľahčuje komunikáciu a má potenciál zlepšovať vzájomné porozumenie v rámci spoločnosti i medzi rôznymi spoločnosťami (komunitami).  Vplyv spoločnosti na umenie je priamo úmerný kultúrnej (a inej) vyspelosti spoločnosti (aj preto sme tam, kde sme…).

Aký je vzťah umenia a iných oblastí činnosti a myslenia – vedy, histórie, ekonomiky,     politiky? Čo ovplyvňuje tento vzťah a ako sa môže meniť?

V situácii, keď vo vnútri samotných  vymenovaných kategórií chýba dostatok porozumenia či hoci len elementárnej komunikácie (napr. vo vede ba dokonca v rámci jednotlivých vedných disciplín), očakávať, že tieto budú zmysluplne komunikovať ešte aj s umením, sa na prvý pohľad môže zdať iluzórne. Na druhej strane sme neraz svedkami toho, ako medzi vedou (napr. matematikou či jadrovou fyzikou) a umením (napr. hudbou) jestvuje čosi ako komplementárny vzťah.

Myslím si, že väčšina súčasníkov si význam umenia pre svoj život neuvedomuje, čo však neznamená, že umenie nie je dôležité – a to aj pre tých/tie, ktorí/ktoré ho programovo ignorujú. Rozvoj umenia by mal podporovať každý/každá, kto chápe význam, zmysel či poslanie umenia. A najmä tí a tie, ktorí/ktoré „sú za to platení/platené“.

Prvým predpokladom podpory umenia je prestať ho obmedzovať a deformovať nezmyselnými prekážkami, obmedzenia, normami, príkazmi a zákazmi (naša generácia vie, o čom hovorím, ale aj dnešok má ďaleko od ideálneho stavu). Voľakedy veľmi dávno, keď som bol prvým predsedom Rady Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, boli z tohto grantového systému ročne podporené tisícky projektov. Možno práve decentralizácia a podpora tých, ktorí sa neuživia sami, hoci sú kvalitní a potrební, je jedna z ciest, ktorou by sa mohla/mala podpora umenia prioritne uberať.

Čo otázka výchovy k umeniu? Je výchova k umeniu potrebná? Ak áno, aké sú alebo môžu byť jej formy? Kto má mať výchovu k umeniu na starosti?

Výchova k umeniu je potrebná a napr. náš systém základných umeleckých škôl je skvelý a pokiaľ viem, nemá vo svete veľmi obdobu. Neboli by sme to my, keby sme nerobili všetko preto, aby sme ho zlikvidovali.

Môžeme žiť bez umenia? Aký by to bol život?

Osobne si život bez umenia neviem predstaviť (hoci nemám prakticky žiadny umelecký talent). Ak by sme náš život zbavili umenia, stal by sa prázdny a rapídne by klesla jeho kvalita. Oveľa viac, ako si to vieme predstaviť. Ale ešte ťažšie si viem predstaviť život bez kontaktu s prírodu.

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.,geograf, ekológ, univerzitný profesor a ochranca životného prostredia

Share on FacebookTweet about this on Twitter

Pridaj komentár