NAČO NÁM JE UMENIE?

Share on FacebookTweet about this on Twitter

Jednému nanič, inému na všetko. V tom je jeho čaro aj zrada.

Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, že umenie, hlavne to súčasné, je hlúpe, zbytočné, prázdne, elitárske, že to už vlastne nijaké umenie nie je, že sú to len mocenské hry a vyhodené peniaze. No vo mne silnie pocit, že plytký postoj má hlavne publikum, lenivé a neochotné riskovať a konfrontovať sa s niečím novým, neznámym, prekvapivým, či už v galérii alebo v divadle.

Netreba rozumieť všetkému. Stačí vnímať a nechať na seba diela pôsobiť, či už je film, hudobná skladba alebo obraz. Akákoľvek reakcia má hodnotu, aj kritika, znechutenie či odpor.

Považujem za veľké šťastie, že som ešte ako tínedžer stretol českého filozofa a básnika Egona Bondyho, ktorý mi umenie predstavil v celej jeho šírke, rozmanitosti aj zložitosti. On mi prvý vysvetlil, že ani to, čo v umení vyzerá ako radikálne nové, nie je bez predchodcov a starších vplyvov. Dokázal veci fascinujúco zasadiť do kontextov, vysvetliť pozadie, interpretovať, priblížiť. Netrpel nostalgiou za minulosťou, hoci mal neúrekom na čo spomínať, žil súčasnosťou a budúcnosťou. Bondy bol presvedčený, že umenie by malo byť nielen stredobodom, ale samotným zmyslom života, a tento svoj názor dokázal sprostredkovať aj iným a tým ich navždy zmenil. Takého učiteľa by som želal každému, koho umenie aspoň trocha priťahuje.

Svet je dnes hlavne vizuálny, ale ľudia akoby sa už nevedeli dívať. Väčšina slovenských žiakov a študentov počas celého štúdia nestretne jediného človeka, ktorý by im vysvetlil, prečo je preňho kultúra poslaním.

Kto číta, kto pozorne vníma a kto kriticky myslí, strávi svoj pobyt na tomto svete zmysluplnejšie a krajšie.

Michal Hvorecký

Share on FacebookTweet about this on Twitter

Pridaj komentár